Until Midnight 2. omámenie

29. ledna 2011 v 18:55 | Edward |  Webmaster write
2. časť môjho príbehu
2. Omámenie



www.twilight03.blog.cz
"No vieš niečo mi došlo, došlo mi že aj keď nemôžme byť spolu lebo ja som upírka a ty človek... Naozaj ťa úprimne milujem." Bol som ako v omámení. Na posledné čo si spomínam bolo to že Caty mi práve povedala že ma miluje, potom som sa od nej vzďaľoval akoby som padal. Počul som učiteľkin krik: "Zavolajte niekto sanitku, zavolajte niekto sanitku..." Pootvoril som oči. Bol som niekde kde bolo veľa svetla. Niekto tam rozprával. "Nebojte sa bude v poriadku, je to len strata vedomia. Mohla to spôsobiť rana do hlavy alebo šok z poznania pravdy." Asi to bol doktor. "Ale nie je to nič vážne však?" spýtala sa mama ustráchane. "Nie určite sa z toho dostane." "Pozrite otvára oči." povedal doktor mame. "Oh, zlatíčko tak si nás vyľakal."
"Ahoj mami." môj hlas znel čudne. Rýchlo som sa posadil. Zakrútilo sa mi v hlave. Padol som znovu na chrbát. "Hoho, chlapče musíš sa stavať opatrne, stratil si vedomie. Možno ťa bude bolieť hlava alebo môžeš mať aj ľahké závraty." "Pri tom posadení som niekoho zazrel."
"Caty?" spýtal som sa. "Áno, Will?" ozvalo sa zozadu. "Ach, skoro som zabudla Will do sanitky ťa pomohla naložiť Caty Pewtersová. Sedela pri tebe keď sa to stalo. Otec nemohol prísť je v práci.Ozaj Caty, nevieš z čoho mohol Will dostať ten šok?" spýtala sa mama Caty. "To naozaj neviem pani Philipsová." zaklamala Caty mame.

"Milé dievča." zašepkala mi do ucha mama. "Áno to áno." pošepkal som mame. "No ja už musím ísť." povedal doktor. "Will, pôjdem si len po čaj do automatu." povedala mi mama a odišla z miestnosti.
Caty podišla ku mne. "Musím sa ťa niečo spýtať." povedal som. "Naozaj ma miluješ Caty?" Oči jej zaliali slzy. "Áno Will a ako veľmi. Mám ťa radšej ako seba." Nevedel som že aj upíri dokážu plakať. "Caty poznáme sa už 2 mesiace, a musím sa ti priznať že ťa milujem od prvej chvíle ako som ťa uvidel." V tom prišla mama .
"No Will, doktor mi povedal že môžeme odísť z nemocnice." "No tak ja asi tiež už pôjdem." povedala Caty. "Dobre a ďakujeme ti za pomoc." povedala mama Cate. "Nie je zač." nádherne sa na ňu usmiala Caty a vyšla z dverí. "Will, obleč sa do normálneho oblečenia." povedala mi mama. Až teraz som si všimol že mám na sebe oblečené nemocnične oblečenie. "OK. Ale mami môžeš prosím odísť z izby?" "Dobre, dobre..."a vyšla z izby. "Ach tá puberta.." zašepkala keď vychádzala. S úsmevom som pokrútil hlavou. Obliekol som sa asi za päť minút. Vyšiel som z izby za mamou a zavrel som dvere. "Mami koľko je hodín?" "10:30. Prečo?" "Dúfam že sa nechystáš ma odviesť domov." "Áno, chystám a nevymýšľaj." povedala mama. "Ale mami, veď mi nič nie je a zabudla si čo som ti povedal? O týždeň mám osemnásť. A nemôžem predsa vynechávať školu. Škola sa končí o mesiac a ja budem maturovať. " Prechádzali sme okolo nápisov: Vitajte vo Fallwachovej nemocnici. Nechápem prečo dali názvy nemocnice a mesta do vnútra. Bolo to dosť čudne. Ale v tom som zbadal Caty ako ide do nijakých dverí nemocnice ale boli ďaleko od východu. "Mami prepáč, zostaň tu ja si musím ešte niekde odbehnúť." "Dobre, počkám." Utekal som k tým dverám a začalo sa mi krútiť v hlave. Doktor ma varoval . Našťastie keď som pred dverami zastal prestalo. Otvoril som ich potichu vošiel som a tak isto ako som otvoril dvere tak som ich aj potichu zavrel. Nechcel som veriť vlastným očiam. Nemohol som sa ani pohnúť. Bolo to nechutné. Bola tam Caty ústa mala červené a v ruke držal zopäť fľaštičiek krvi.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Sčítanie ľudu...1,2,3..

1,2,3... 100% (36)

Komentáře

1 TwilightZone TwilightZone | Web | 12. února 2011 v 21:50 | Reagovat

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.